Ráno sa zobudil na vôňu jej vlasov. Stále ležala vedľa neho. Jej hrudník sa dvíhal v rovnakom intervale a jemu sa naskytol ten najkrajší výhľad. Bola ako malé mača. Tričko, noha odkopaná spod periny, holé nohy čo končili tesne pod lemom trička čiernymi nohavičkami.
„Je tu. Je stále tu. Nesnívalo sa ti to“ ležal vedľa nej a do hlavy si črtal jej podobu.
„Vôňu jej vlasov by som spoznal asi na míle ďaleko“ prebleslo mu hlavou, keď mal pocit, že izba vonia po nej.
Pri pohľade na spiacu Luciu ho napadlo aká vie byť krotká a zraniteľná. Takto keď ju vidí má chuť ju držať.
„Doboha čo to robím? To ju akože moja ruka drží okolo pása a prsty sem tam hladia zadok?“
„Mhhhhmmm“. Otvorila oči a zamumlala niečo čo nevedel identifikovať.
„To ako dlho takto na mňa pozeráš?“
„Ja? Ja, že pozerám? Ja tu len ležím.“
„No to vidím. A tvoja ruka na mojom zadku je tiež len tak náhodou, že?“
„Prepáč“ povedal sklamane a ruku stiahol.
„Krava musela si to povedať?“ nadávala si Lucia v duchu.
Lucia sa pretočila z boku na jeho stranu, cudne si schovala vytŕčajúcu nohu pod perinu a pozerala mu priamo do očí. Jeho pohľad mal na ňu ukľudňujúci účinok. Pozerali na seba a ich dych sa zjednotil. Ich hrudníky sa vystierali vzprieč izbe v rovnakom čase.
„Bábo?“
„Prosím, Lucka.“
„Ale nič.“
„Lucia! Už zase len pol vety, pol myšlienky.“
„Dnes sa mi naozaj dobre spalo. A vieš o tom, že si ma celú noc držal?“
„Hej?“ tváril sa naoko prekvapene.
„A vadilo ti to?“
„Nie.“ Hneď za tým nie nasledoval ten jej šibalský úsmev a oči jej začali hrať jej šibalské hry, ktorým on vždy podľahol.
„Čaj? Káva?“ spýtala sa Lucia?
„Raňajky do postele si nezaslúžim?“
„No to by si ma musel dlhšie stískať Zlatý Môj.“
***
Druhý deň v práci Lucia videla len jeho. Vždy keď sa na ňu na chvíľu pozrel a pozabudol sa, ich kútiky sa zosúladili ako sa zosúladili ich hrudníky ráno. Na firme sa zastavila aj jej Srna. Videla ako celá žiari. Nevedela čo je za tým ale šípila tam niečo.
„Lucia, čo je? Čo sa škeríš od ucha k uchu?“
„Ja? Nie, to sa ti len zdá.“
„Lucia, poznám ťa.“
V tom prešlo okolo Dieťa, pozdravil ich obe a mal v očiach presne ten istý výraz ako Lucia.
Po sekunde, keď sa jeho postava stratila za rohom to Srne docvaklo a pozrela sa na Luciu najprísnejšie ako vedela.
„Lucia, ty čo si zase stvárala? Porazí ma z teba.“
„Naozaj nič. Môžeš mi veriť.“
„Tebe? A v tomto? To určite.“
„Baby poďte do Billy a odkopnúť ma“ zjavil sa zase pri nich, čím pre túto chvíľu uzavrel túto debatu, ktorej sa Lucia chcela silou mocou vyhnúť. Vedela čo by nasledovalo. Ale vedela, že teraz v tom bola v podstate aj nevinne.
Vo výťahu, keď on stláčal na tlačítku nulu sa Srna nahla k Lucii a tónom staršej sestry jej dohovorila:
„Lucia, jeho nie.“
Vedela čo tým myslela, ale nebol priestor to rozvíjať. Bol tam. Stále bol tam. Bol ho plný výťah. Vyšli z výťahu a vkročili do Billy. Rozpŕchli sa, ale periférne mala Lucia Dieťa stále „pod dohľadom.“ „Alebo to bolo naopak? Mal ju on? Mal ju vo svojej moci? Vedel o tom? Robil to zámerne?“
Na chvíľu sa stratil medzi regálmi so sladkosťami a tento okamžik využila Srna.
„Lucia. Si úplná Krava? On? Jemu nemôžeš ublížiť. On nie je Kretén. Čo to zase robíš? Lucia uvedomuješ si, že o ani nie 9 mesiacov sa máš vydávať a ja ti to mám podpísať?“
„Srna, nie je to tak ako si myslíš.“
Zase tam stál a usmieval sa tým najkrajším úsmevom akým len vedel. V rukách držal 3 croasanty. Zaplatili a Lucia musela to dusno predýchať na cigarete.
„Decká ja si idem zapáliť.“
„Ok, idem s tebou, aj tak čakám na odvoz. Tak to akurát toľko počkáš so mnou a ja s tebou.“
„Idem s vami“ zapojila sa Srna a dobre vedela prečo to robí. Ich nemôže nechať samých lebo to neskončí dobre.
Lucia vdychovala cigaretu a jej hrudník sa zase tak plynule pohyboval smerom hore a dole. Dieťa tento pohyb zaevidoval hneď. V obtiahnutom tričku, čo jej kopírovalo prsia sa to nedalo ani nevšimnúť. Spomenul si na ráno. Pery mu vykúzlili úsmev, ktorý neušiel skúmavému pohľadu Srny.
„No nič, už tu mám auto Baby.“ „Tieto sú pre vás“ mrkol na nich tak nevinne a podával im 2 croasanty.
„Ja nemôžem“ zahlásila Lucia. „Ja mám veľký zadok.“
„Máš krásny zadok Lucka“ nahol sa k nej ako by jej išiel dať pusu ale zasekol sa, lebo na celú túto situáciu dozerala Srna.
Lucia mu vyšla s perami v ústrety nejako automaticky, ale potom sa červený maják v jej hlave aktivoval. Stopla sa. V tej istej chvíli, v ktorej on.
Tak len ostali na pol ceste a tá pomyslená pusa ostala vo vzduchu. Miešala sa s vôňou Lucie a s jeho vôňou.
Až sa vzdialil do bezpečnej vzdialenosti, Srna spustila:
„Lucia, to čo malo znamenať? Mám ťa hrozne rada, ale toto by si všimol aj slepý a netvrď mi, že sa nič medzi vami nestalo.“
„Srna…“ povedala Lucia potichu. „Naozaj nestalo, ver mi.“ Nepovedala to previnilo, ale z úst jej vyšiel sklamaný tón.
„Lucka, chcem to počuť. Všetko. Od A po Z. Lebo ti to v júni nepodpíšem. Nenechám ťa zobrať si niekoho nesprávneho.“
Celá debata | RSS tejto debaty