Piatok večer…Katka na nočnom rande. Junior spal v posteli. Čo si začať? Budem aspoň užitočná tomuto svetu a idem pracovať. Facebook a skype pustený popri práci, ale nepredpokladám, že bude nejaký Mohykán v piatok večer online.
Okolo 23 v noci sa rozpútala debata medzi ňou a Borisom.
„Oka, v pondelok to dorazíme“, bola Borisova reakcia na vyhodnotenie ľudí, ktoré mu Lucia posielala a boli tam ešte nejaké detaily na dotiahnutie.
„Ja dorazím robotu zajtra a v nedeľu.“
„A ja potom dorazím Vás Lucia ak neprestanete pracovať po nociach a celé víkendy!“
Keby si ty Boris vedel ako by som sa nechala od teba doraziť, pristihla sa Lucia pri svojich sprostých myšlienkach. Malý sa otočil a v spánku spadol z postele. Ani sa nestačil prebrať a už stála pri ňom a ukladala ho naspäť do postele. Našťastie to zachránil a ona začala troška reálne uvažovať a naťukala len slušne naspäť bez dvojzmyslu:
„No super, ja robím len keď sa mi chce a v poslednej dobe sa mi silno chce. Tak máte byť rád.“
„Ok, debata s Vami Lucia o tomto nemá zmysel.“
„Som baran, čo už. Dobrú noc.“
„Dobrú.“
Pozrela na Facebook, že sa vypne a pôjde spať. Ale blikala tam správa od Maja.
Majo patril do jej života viac ako si myslel. Poznali sa 2 roky. Začalo to nevinne. Spoznali sa na jazykovom kurze. Bola vtedy s Filipom. Brala ho ako kamaráta. Bol prototypom jej predstavy idylickej rodinky. Teda on by predstavoval otca tej rodinky. Nevnímala to tak, že by mohlo ísť o jej rodinku, lebo Filipa milovala a také veci jej ani nenapadli, ale Majo bol proste „PÁN DOKONALÝ“.
Možno ju to nenapadlo aj kvôli tomu, že sa Lucia nikdy za dokonalú nepovažovala a bola toho názoru, že dokonalosť musí ísť ruka v ruke s ďalšou dokonalosťou.
Majo robil v advokátskej kancelárii, bol milý, galantný, vždy pozorný, veľa krát Lucii pomohol, pár krát boli na káve. Keď mali s Filipom krízu a Majo si myslel, že je Lucia voľná ich stretnutia začali pribúdať. Boli milé a nevinné. Lucia sa začala prebúdzať. Pred ňou sedel fajn chalan, ktorý jej bol sympatický a vyzeral, že mu na nej záleží. Vždy mala pri ňom pocit, že v tom okamihu je IBA ONA.
Po každej káve narátala do 10 a prišla jej smska s poďakovaním za pekný večer. Vtedy si povedala, že to skúsi. Pred ďalšou kávou vytiahla tie najťažšie zbrane, ako veľký výstrih, naleskované pery, parfém, make-up. Majo s rumencom v líciach zhodnotil jej zjav koktajúc niečo o tom ako jej to pristane a dal jej pusu na líce. A to bolo všetko. Vtedy dostala Lucia prvú studenú sprchu. Majo bol v týchto veciach celkom spomalený, ale Lucia sa nenechala zle vyvýjajúcou sa situáciou znechutiť a bojovala ďalej. Ale keď to trvalo asi pol roka, Lucia to vzdala. Okrem toho kríza s Filipom prehrmela a pokračovali ďalej. Ale o tom, už Majovi nepovedala. Ich stretnutia pokračovali a boli milé a fajn. Vždy boli fajn. Teraz po rozchode, o ktorom samozrejme Majo nevedel mu písala Lucia viac. Mala viac času. Asi si ho aj chcela vyplniť tým „milým“ s ním. Raz sa k nej nanominoval sám aj s fľašou vína. Celý deň jej písal, že príde, ale ona to brala ako žart. Až je skoro zabehlo keď o 21 stál pri dverách aj s najlepším Tokajom. „Tak keď to teraz nepríde, tak už asi nikdy“, prebleslo Lucii hlavou. Neprišlo. Usmievali sa ako keby na niečom fičali, viedli dvojzmyselné debaty, pripili sa a … Majo išiel domov.
Raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť, desať…
Nová sms.
Majo:
Ahoj Lucka. Bolo mi s tebou príjemne. Ďakujem ti za krásny večer a želám ti dobrú noc. Ešte pusa.
Držala ten sprostý telefón a nechápala. Už ani nechcela.
O týždeň sedeli zase na káve, usmievali sa ako keby na niečom fičali a ona rozmýšľala o čom to je. Tento ich „vzťah“.
Okolo 23 v noci sa rozpútala debata medzi ňou a Borisom.
„Oka, v pondelok to dorazíme“, bola Borisova reakcia na vyhodnotenie ľudí, ktoré mu Lucia posielala a boli tam ešte nejaké detaily na dotiahnutie.
„Ja dorazím robotu zajtra a v nedeľu.“
„A ja potom dorazím Vás Lucia ak neprestanete pracovať po nociach a celé víkendy!“
Keby si ty Boris vedel ako by som sa nechala od teba doraziť, pristihla sa Lucia pri svojich sprostých myšlienkach. Malý sa otočil a v spánku spadol z postele. Ani sa nestačil prebrať a už stála pri ňom a ukladala ho naspäť do postele. Našťastie to zachránil a ona začala troška reálne uvažovať a naťukala len slušne naspäť bez dvojzmyslu:
„No super, ja robím len keď sa mi chce a v poslednej dobe sa mi silno chce. Tak máte byť rád.“
„Ok, debata s Vami Lucia o tomto nemá zmysel.“
„Som baran, čo už. Dobrú noc.“
„Dobrú.“
Pozrela na Facebook, že sa vypne a pôjde spať. Ale blikala tam správa od Maja.
Majo patril do jej života viac ako si myslel. Poznali sa 2 roky. Začalo to nevinne. Spoznali sa na jazykovom kurze. Bola vtedy s Filipom. Brala ho ako kamaráta. Bol prototypom jej predstavy idylickej rodinky. Teda on by predstavoval otca tej rodinky. Nevnímala to tak, že by mohlo ísť o jej rodinku, lebo Filipa milovala a také veci jej ani nenapadli, ale Majo bol proste „PÁN DOKONALÝ“.
Možno ju to nenapadlo aj kvôli tomu, že sa Lucia nikdy za dokonalú nepovažovala a bola toho názoru, že dokonalosť musí ísť ruka v ruke s ďalšou dokonalosťou.
Majo robil v advokátskej kancelárii, bol milý, galantný, vždy pozorný, veľa krát Lucii pomohol, pár krát boli na káve. Keď mali s Filipom krízu a Majo si myslel, že je Lucia voľná ich stretnutia začali pribúdať. Boli milé a nevinné. Lucia sa začala prebúdzať. Pred ňou sedel fajn chalan, ktorý jej bol sympatický a vyzeral, že mu na nej záleží. Vždy mala pri ňom pocit, že v tom okamihu je IBA ONA.
Po každej káve narátala do 10 a prišla jej smska s poďakovaním za pekný večer. Vtedy si povedala, že to skúsi. Pred ďalšou kávou vytiahla tie najťažšie zbrane, ako veľký výstrih, naleskované pery, parfém, make-up. Majo s rumencom v líciach zhodnotil jej zjav koktajúc niečo o tom ako jej to pristane a dal jej pusu na líce. A to bolo všetko. Vtedy dostala Lucia prvú studenú sprchu. Majo bol v týchto veciach celkom spomalený, ale Lucia sa nenechala zle vyvýjajúcou sa situáciou znechutiť a bojovala ďalej. Ale keď to trvalo asi pol roka, Lucia to vzdala. Okrem toho kríza s Filipom prehrmela a pokračovali ďalej. Ale o tom, už Majovi nepovedala. Ich stretnutia pokračovali a boli milé a fajn. Vždy boli fajn. Teraz po rozchode, o ktorom samozrejme Majo nevedel mu písala Lucia viac. Mala viac času. Asi si ho aj chcela vyplniť tým „milým“ s ním. Raz sa k nej nanominoval sám aj s fľašou vína. Celý deň jej písal, že príde, ale ona to brala ako žart. Až je skoro zabehlo keď o 21 stál pri dverách aj s najlepším Tokajom. „Tak keď to teraz nepríde, tak už asi nikdy“, prebleslo Lucii hlavou. Neprišlo. Usmievali sa ako keby na niečom fičali, viedli dvojzmyselné debaty, pripili sa a … Majo išiel domov.
Raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť, desať…
Nová sms.
Majo:
Ahoj Lucka. Bolo mi s tebou príjemne. Ďakujem ti za krásny večer a želám ti dobrú noc. Ešte pusa.
Držala ten sprostý telefón a nechápala. Už ani nechcela.
O týždeň sedeli zase na káve, usmievali sa ako keby na niečom fičali a ona rozmýšľala o čom to je. Tento ich „vzťah“.
„Kedy sa sťahujete s firmou? Nech viem kedy ti mám kývať, keď budem chodiť každé ráno okolo“.
„Ty? Ty čo ani nezavoláš? Sťahujeme sa na budúci piatok.“
„Prepáč.“
„Za čo? Ja len tak, že škoda. Ale nevadí, aj tak mám teraz kopec svojho a roboty, tak ani nad tým nerozmýšľam. A ešte by ma zaujímala tá Janka, čo ťa stále komentuje. Ja už ťa radšej ani nekomentujem, lebo je to ako predbiehať sa v rade na lístky na chlapčenskú kapelu s nejakou „pošahanou“ pubertiačkou.“
„Komentuj ma, tvoje komenty mám rád.“
„A čo ešte? Janku?“
„Nie, len teba.“
„To si ako myslel?“
Majo neodpovedá.
„Ty? Ty čo ani nezavoláš? Sťahujeme sa na budúci piatok.“
„Prepáč.“
„Za čo? Ja len tak, že škoda. Ale nevadí, aj tak mám teraz kopec svojho a roboty, tak ani nad tým nerozmýšľam. A ešte by ma zaujímala tá Janka, čo ťa stále komentuje. Ja už ťa radšej ani nekomentujem, lebo je to ako predbiehať sa v rade na lístky na chlapčenskú kapelu s nejakou „pošahanou“ pubertiačkou.“
„Komentuj ma, tvoje komenty mám rád.“
„A čo ešte? Janku?“
„Nie, len teba.“
„To si ako myslel?“
Majo neodpovedá.
„Kde si?“
„Bol som vymeniť CD.“
„Vidíš a o tomto stále rozprávam, to si celý ty.“
„Keď ti človek niečo povie, tak na to kašleš a neodpovedáš, prípadne odpovedáš na niečo úplne iné ako som sa pýtala.“
„A ako je to teda s Jankou a ako je to so mnou?“
„Rozmýšľaš? Mám aj ťažšiu otázku.“
„Je to spolubývajúca, nič viac, nič menej.“
„Ale evidentne je teraz v kurze a vedie.“
„Ty si si povedala, že ma dnes večer vytrápiš?“
„Stále neodpovedáš, to si celý ty. Ideme na úprimnosť? Kde som na pomyslenom rebríčku?“
„Si best girlfriend.“
„Skús po slovensky a úprimne, angličtina má viacero významov.“
„Te amo mi amiga.“
„Vidíš a zase si to celý ty. Ja s tým problém nemám, mám problém len s tým, že robím zo seba zase debila.“
„Ale nerobíš.“
„Tak ako to je? S nami? Akú si mi pripísal pozíciu?“
„Jednu z najvyšších.“
„Kamarátskych alebo iných?“
„Compaňerovských.“
„Teraz si zase dal ty mne.“
„?“
„Že zase nič neviem. Asi by som mala byť za blbca a povedať ako to je, ale…Na druhej strane, keď nevieš ani zavolať, tak sa až tak veľa po mojej úprimnosti nezmení.“
„No s tým volaním to nepreháňam, naozaj.“
„A čo ešte nepreháňaš?“
Majo je offline.
Poslať správu užívateľovi Majo.
No, Majko v nechápaní máš prvú cenu. A ako tak pozerám aj v ukončovaní rozhovorov. Ale nevadí – celkom si mi to uľahčil. Zase sme našu tému len zľahka načali. Nechcem a nebudem ti tu písať nejaké citové výlevy, ale pravda je taká, že ťa beriem viac ako kamaráta. A možno sa to snažím dosť neoriginálnym spôsobom naznačiť, ale ty ma vždy zabiješ, že keď chcem povedať niečo viac, prípadne urobiť, tak to radšej nechám tak, lebo nechápem. Možno to nevieš, alebo nechceš rozťať. Niekedy je lepšie nechať veci tak ako sú a nebyť úprimný, ale ja som nikdy nevedela klamať, alebo nehovoriť to čo mám v hlave – takže taq Majiq.
Majo je online.
„Ďakujem za mail, vážim si tvoju úprimnosť. To sa teraz u veľmi málo ľudí nosí.“
„Zase som za debila. Dobrú noc.“
„Nie si, čo si? Nie si…Ale teda ak ideš spať, tak dobrú noc. Dáme kino niekedy.“
„Jasné ako vždy. Radšej nie.“
„Nehnevaj sa na mňa Lucka.“
„Kašli na to.“
„Lucka ja komunikujem ako komunikujem.“
„Ako hovorím, som za debila, ale aspoň úprimného.“
„Nie, som zlý vo vyjadrovaní sa. No, asi som zase povedal niečo zle, alebo to zle vyznelo.“
„Poďakoval si, to hovorí za všetko, ale aspoň si slušný k nám úprimným debilom.“
„To som tak vôbec nemyslel ako si to pochopila.“
„A ako to je? Ako som to mala pochopiť? Prepáč, ale ja rozumiem iba priamej reči a ak ti niekto napíše to čo si napísal ty mne tak to je ako ďakujeme za vašu účasť a porúčame sa.“
„Nie, tak to určite nie je.“
„A ako to je? Že chceš byť teraz samaritán a povedať teraz akože niečo čo by mi neublížilo, alebo čo? Majo ja nie som z porcelánu a nikdy som nebola a myslím si, že aj veľa znesiem, len pri tebe neviem fakt o čom.“
„Aj ja ťa mám rád, len sa stretávame málo…Lebo sme obaja bussy…Pôjdem pomaly spinkať…Dobrú.“
„Jasné rád ako kamošku a to ako sa stretávame je aj o tom, že ja sa nebudem natískať.“
„Nenatískaš sa. Len so mnou je to ťažké, že?“
„Nie je, len nevieš hovoriť na rovinu. Veď teraz sme si mohli ušetriť kopec času keby si mi napísal Lucka sorry, ale beriem ťa ako kamošku, s ktorou sem tam vybehnem na kávu, nič viac, nič menej.“
„Dáme tú kávu a pobavíme sa.“
„Zabudni na to, dobrú noc.“
„Dobrú.“
„A sorry.“
„Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Vlastne aspoň má Janka čistý stôl.“
„Nemá ani stôl, ani stoličku, medzi nami nič nie je.“
„Nemusíš mi nič vysvetľovať, som len kamoška na kávu. Ani toto som nikdy nechápala, načo mi veci vysvetľuješ, keď som coffe friends?“
Takto nejako skončila ich nočná debata.
S nočnými debatami to bolo ťažké. Boli vždy úprimné, plné citu a plné pravdy. Asi by ich mali zakázať…
Celá debata | RSS tejto debaty