Založ si blog

Tretí…

Nasledujúce ráno nebolo pre Luciu ani také ťažké ako si myslela, že bude. Po 3 hodinách spánku otvorila oči a pozerala na ten istý plafón, na ktorý každý deň. No a poď ho z postele. Linda ešte spala a ona nemala to srdce ju budiť, aj keď išla spať oveľa skôr ako Lucia. Dám si sprchu, potom sa oblečiem, medzitým si spravím kávu a môžem ísť pracovať, prehrávala si Lucia v hlave scenár na to ráno.
Sprcha ju príjemne postavila na nohy.
“Čudujem sa, že som taká čulá po 3 hodinách spánku”, hovorila v duchu sama sebe. No asi to budem praktizovať častejšie. Telo nezmľandravie počas tých 3-4 hodín spánku a tvári sa, že je to tak akurát. Nie 8 hodín drichmať. Veď to musí byť vo všeobecnosti nezdravé. No nič dosť bolo filozofovania. Von zo sprchy. Len čo otvorila dvere na kúpeľni do nosa jej udrela vôňa čerstvo uvarenej kávy. Linda je už hore…
“Nie je nič lepšie ako keď cítim voňavú kávu” kričala na Lindu.
“Alebo sama seba po rannej sprche. Čo sama?! Alebo nejakého chlapa po rannej sprche a k tomu vôňu spoločnej kávy.”
“Lucia ty už prosím ťa niekde zakotvi s tou tvojou loďou, lebo ti to už celkom pekne lezie na mozog.”
“Jasné, tá pravá sa ozvala.”
Linda nebola zlé dievča. Uznávam bola troška svojská, ale kto dnes nie je?! Od Lucie bola staršia o 3 roky, ale Lucia sa vždy cítila ako jej staršia sestra. Cítila to najmä po smrti Lindinej skutočnej sestry, ktorá zomrela v tom najlepšom veku. Všetci to vtedy cítili ako strašnú nespravodlivosť a snažili sa nájsť v tom logiku, ale nenašli ju. Viem, že to Lindu stále trápi, a tiež viem, že nech je akokoľvek veriaca, momentálne je na Boha strašne nasratá. Podľa mňa právom…
Lucia Lindinu sestru poznala, veď cez ňu sa spoznali. Bývala s ňou na prenajatom byte a vtedy prišla Linda do veľkej Bratislavy. Hneď po škole… Na chvíľu ju sestra uchýlila a tak sa dostala do ich partie. Nakoniec Lucia a Linda rýchlo pochopili, že si rozumejú viac ako Lucia a Lindina sestra. Nebola zlá, ale povahovo si boli bližšie s Lindou. Možno aj preto, že Lucia sa narodila hneď ako samaritánka a Linda bola braná niekedy ako tá nevydarenejšia. Lucia si pamätala chvíle kedy bránila Lindu rukami, nohami a kedy jej bolo ľúto, že sa o Lindu jej staršia sestra stará trocha “pritvrdo”. Každopádne od jej smrti ubehlo už pár rokov, ale Lindu to poznačilo. Lucia si pamätá, že bola troška svojská, ale od tej chvíle mala niekedy až priveľké striedanie nálad.
Čo sa týka vzťahov bola na tom podobne ako Lucia. Veľmi rýchlo jej niekto prirástol k srdcu, aj keď nebola v rozmýšľaní až taká realistická ako Lucia. Čo v niektorých prípadoch nebolo zlé. Dokonca si Lucia chvíľami myslela, že je to lepšie, nebyť až taký realista. Lebo realista znamenalo v dnešnej dobe byť pesimista.
Lucia dokázala rýchlo páliť mosty, bez akéhokoľvek prejavenia súcitu. Naučila sa byť “tvrdá”.
“Dokedy budeš dnes v robote?”
“Neviem, ale asi do piatej. Pôjdem potom do fitka.”
“Ach jaj. Tak u mňa je to na dlho, Linduš. Vidím to tak, že prídem asi vtedy, keď ty z fitka.”
Popri rozprávaní stihla Lucia zapnúť počítač, vypiť voňavú kávu od Lindy, obliecť sa a namaľovať.
“Kedy ideš? Ja už som hotová a ako tak pozerám už je aj dosť hodín. Zase prídem na 9.”
“Luci, musím si ešte umyť zuby, obliecť sa a namaľovať. Kľudne choď.”
“Okay.”
***
Po ceste do práce stihla vybaviť pár telefonátov, medzi iným aj jeden s kamoškou, ktorá prišla robiť konečne do Bratislavy, aby si boli bližšie. Taká jej spriaznená duša, ale cítila, že v poslednej dobe na seba nemajú veľa času. “No hádam sa to vylepší”, pomyslela si, aby sa možno v hlave ubezpečila.
Lucia mala rada mestskú hromadnú dopravu. Aj keď cestovala iba chvíľu, vždy si prečítala dve tri strany z knihy a aspoň na chvíľu opustila ten momentálny svet okolo nej.
V práci to bolo také vláčne. Boris tam viac nebol ako bol. Veci, ktoré jej ráno zadal spravila hneď a potom robila operatívu. Okolo obeda sa zdvihla s otázkou na Michala a Denisku.
“Idete na obed?”
Obed prebehol tiež tak vláčne.
Sranda je, že ten Michal sa od našej poslednej hádky troška “uvedomil”, ale žiadna sláva to nebola. Od toho dňa prehadzovali len takú klasickú konverzáciu. Michal nastúpil do firmy po Lucii. Najskôr ho viac menej nevnímala, ale práve v porozchodovom období si všimla, že má celkom sympatické oči – teda zadok:). Sem tam si prehodili rýpavú poznámku, mail, odkaz na chate. Nič viac. Lucia to brala ako zábavku. Potom keď sa spustil Luciin kolotoč s jej potenciálnymi nápadníkmi, Michal nevydržal počúvať ten “slepičinec” v kancli a “pracovne” na Luciu vybuchol. Odvtedy to bolo vláčne. Škoda…
“Počujte, ten dnešný deň sa strašne vlečie. Nezdá sa vám?”
“Veď to je len pol 1 poobede.”
Niekto poetický by nasledovných pár hodín nazval asi jednou vetou:
A všetci spokojne preplávali prístavom operatívy a spustili kotvy.
Nakoniec toho Lucia nemala toľko ako si ráno myslela, ale aj tak ostala na office do pol 7. Dala si ešte jednu “zdravotnú” a pobrala sa domov do ďalšej šichty.
Nevedela prečo, ale cítila sa strašne unavene. Unavene na duši…
***
“Lindaaa? Kde si? Ideš do fitka? Nejdeš? V Bille za 15 minút?”
Lucia sa vymotala z autobusu na konečnej a rútila sa priamočiaro na Billu. Unavená, vyšťavená a riadne zničená. Padla akurát tak do objatia Linde. Linda nechápala, ale svoje ramená nechala otvorené.
“Prepáč Linda, ale bolo toho na mňa nejako veľa.”
“Chápem” hlesla Linda.
Lucia šúchala nohami po čerstvo vyleštených kachličkách petržalskej Billy a rozmýšľala čo je s ňou.
Filip sa neozval, má kde bývať, sem tam jej nejaký z jej “nápadníkov” napíše niečo milé a nútiace byť chvíľami naivnou, idú do kina, chvíľami sa tvária, že tvoria pár v jednej symbióze, ale Lucia vie, že realita je iná. Vždy videla veci tak nejako realisticky. A vždy aj hovorila veci tak nejako na rovinu. To bola jej prvá chyba. A ani zďaleka posledná. A toto čo bolo – nebolo ani zďaleka to čo chcela. Len hrala a čakala, že sa jej vnútro zožerie samé bez jej prítomnosti a potom tá bolesť zo straty Filipa prestane. Len jej z dola zazvonia. “Hotovo, môžeš sa ty Krava zase zamilovať. A uvedom sa tam hore, vieš čo sme sa tu namakali až sme TO vyčistili? Ty si HO milovala až do špiku v kosti.”
Doma zapla počítač v očakávaní, že tam nájde stratenú seba, niečo čo jej ukáže cestu, ale bola tam len práca, Borisove maily, aj to pracovné a Facebook a plno kamarátov, ktorí namiesto toho, aby ju vytiahli na víno ťukali prázdne slová na chate.
“Počuj Linda nedáme si víno?”
“Už zase? Veď sme pomaly ako alkoholičky.”
“Čo ti šibe? Čo je na tom, ak si dáme každý večer dva deci bieleho?”
“No jasné, to si celá ty, nájsť veciam reálne odôvodnenie a nájsť hlavne nepodkopateľné argumenty.”
“Počkaj a to som ešte nevytiahla ten najväčší tromf. Že dva deci bieleho sú zdravé. Určite to povedal aj niekto múdry. Gándhí?”
“Tebe fakt niekedy dobre šibe. Nalej. Inak čo tam stále ťukáš do toho počítača?”
“Poslali mi konečne dáta, ale poviem ti nič moc. Toto keď pošlem Borisovi, tak ho aj vystrie”.
“Bože tebe aj z tej roboty hrabe.”
“Vieš čo? Pustím nejakú hudbu”.
Lucia začala púšťať asi do jednej ráno hity, ktoré odskúšal čas, spomienky, zážitky a zimomriavky.
“Človek nejako zabúda na tie okamihy, keď sme ako decká prišli z trhu, kde tí šikovnejší “pašovali” prvé pásky s New Kids on the Block, Sandrou, Belindou Carlise, Ace of Base alebo s “Depešom” a mne otec každú sobotu jednu kúpil. Vždy som prišla domov ako kráľ. Chodila som po ulici s walkmanom väčším ako ja, ale bola som kráľ. Nič mi nechýbalo, nič ma netrápilo. Teraz som poznačená inými zážitkami, rozchodmi, smútkom, depresiami, očakávaniami, šekmi, závisťou, ľudskou sprostosťou a pracovnými úlohami. Ja ti mám pocit, že teraz je to horšie. Oveľa. Aspoň pre mňa. Čím som staršia, tým viac rozmýšľam. Niekedy by som chcela mať tú vymoženosť a vôbec nepremýšľať. Vieš, buď byť zase na chvíľu dieťaťom, alebo sa v budúcom živote reinkarnovať do 40 kilovej jednoduchšej auparkovej blondíny”.
“Lucia?”
“Prosím?”
“Tebe niekedy fakt dosť hrabe, ale aj tak ťa mám rada.”
“Aj ja teba Linda.”
“Nebuď dlho hore. Dobre?”
“Jasné mami, vykonám.”

Sedemnásty…

21.07.2011

Ráno sa zobudil na vôňu jej vlasov. Stále ležala vedľa neho. Jej hrudník sa dvíhal v rovnakom intervale a jemu sa naskytol ten najkrajší výhľad. Bola ako malé mača. Tričko, noha odkopaná viac »

Šestnásty…

19.06.2011

Už mesiac na novom...Myšlienkami je však stále u Borisa. Ale vie, že to skončilo. Jej farewell párty bola toho jasným dôkazom. Poslal jej pozdrav a od vtedy nereagoval ani na telefonáty, ani viac »

Pätnásty…

06.03.2011

Píp, píp. Ten sprostý budík zase zvoní. Dnes ju jeho zvuk bolel až príliš. Vôbec ho nepotrebovala počuť. Už dve hodiny pozerá do stropu a rozmýšľa či robí správne. Rozmýšľa nad tým viac »

polícia, vyšetrovatelia, Malajzia, Kim Čong-nam

Malajzia pohrozila zatykačom na severokórejského diplomata

25.02.2017 19:51

Malajzijská polícia oznámila, že vydá zatykač na severokórejského diplomata, ak odmietne spolupracovať v prípade útoku na Kim Čong-nama.

Nemecko, polícia

V Heidelbergu narazil muž autom do ľudí, jeden zo zranených zomrel

25.02.2017 19:24, aktualizované: 22:00

Polícia v Nemecku postrelila muža, ktorý v sobotu zjavne zámerne nabúral autom do chodcov v juhozápadnom meste Heidelberg.

SNS? Janusek, Stefanov

Začína sa súdny proces v kauze 'nástenkového tendra'

25.02.2017 18:26

V stredu 1. marca sa pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku začína pojednávanie v kauze takzvaného „nástenkového tendra“.

PROTEST: Proti Dúhovému Pridu v Bratislave, ľsns, kotlebovci,

Piešťany odmietajú 'povolebné stretnutie' kotlebovcov v meste

25.02.2017 18:19

Vedenie Piešťan bude hľadať spôsob, ktorým by zabránilo konaniu „povolebného stretnutia“ predstaviteľov politickej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko.

Mia

Som úplne obyčajná MIA...Tá, ktorá sa nič nehrá a všetko dávkuje úprimne:)

Štatistiky blogu

Počet článkov: 17
Celková čítanosť: 12695x
Priemerná čítanosť článkov: 747x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy