Založ si blog

Druhý…

Píp, píp. Ten sprostý budík zase vrešťal na celú izbu. Lucia otvorila oči a pochopila, že to bol len zase jeden z tých jej preludov v hlave, ktorý sa jej za posledné obdobie vynáral častejšie. Poriadne zhlboka sa nadýchla, pozrela na Lindu a vstala. Linda bola kamarátka čo ju na chvíľu uchýlila k sebe po tom ťažkom rozchode s Filipom.
“No nič, nechce sa mi, ale treba vstávať.”
“Už ideš z postele?” opýtala sa prispato Linda.
“Hej, aj keď sa mi strašne nechce” usmiala sa Lucia.
“Počuj Linda, dnes sa mi nechce ani obliekať, nieto ešte maľovať. Asi trpím nedostatkom motivácie a spánku zároveň. Alebo čo…”
“Skôr sexu”, zachichotala sa Linda.
“Ty máš čo rozprávať” odpálila Lucia naspäť.
“No nič, idem hore. Chceš čaj?”
“Radšej mi nachystaj kýbel kávy. Dnes má tá krava dovolenku a všetky objednávky riešim za ňu.”
“Mne hovor, ja mám toho toľko a ešte aj ten sprostý počítač. Od pondelka to riešia. Akože nechápem čo im na konfigurácii nového compu toľko trvá?!”
“Sa nečuduj, keď už si ten posledný na totálku odpálila.”
“Ja? Veď to bol starý krám”, bránila sa Lucia.
“No nič, nefilozofuj a lez z postele” povedala Lucia a pritom začala po byte zháňať čo by si v ten deň dala na seba. Hlavne premôcť tú nechuť. Nechcelo sa jej. Dala si rifle a tričko. Nemala by, piatok ešte v nedohľadne, ale na druhej strane pondelok už za nimi. Boris jej k tomu nič nepovedal, tak to neriešila. Jasné, že ako analytik by mala asi chodiť ako “madam kostýmková”, ale v to ráno sa jej proste nechcelo a koniec.
Na office dorazila niečo pred 9tou. V poslednej dobe si zvykla chodiť tak. No a čo, veď po rozchode s Filipom tam straší vždy do večera a potom má kopec nadčasov.
Boris išiel s malou prvý krát do školy.
Ach jaj Boris…
Čo jej šibe?
Je pravda, že Boris má toľko rokov ako Filip, keď spolu chodili, ale…?
Možno to nie je až tak vidieť, ale Boris je jej silná opora v tomto poondiatom období, kedy sa snaží na všetko zabudnúť.
“Ahoj, nehúľ toľko”, mrkla Lucia na Martina, služobne najmladšieho z ich kanclu.
“Jasné, dáš si aj ty?”
“Fuj, nie, to by ma isto zabilo takto po ránu.”
“Zase si si prispala”, usmial sa Maťo.
“Sa nerob, že si prišiel skôr. Aj tak viem, že tu stojíš asi tak 2 minúty a rozmýšľaš ako dobehneš tie mínusové hodiny. Ešte, že je začiatok mesiaca, že?”
Vyšli do officu a deň a jeho kolotoč sa mohol začať točiť. Nový notebook bol v nedohľadne, tak Lucia poriešila iba veci, ktoré vedela vybaviť aj bez neho. Nebolo toho veľa, tak sa pripojila na Facebook na počítači čo mala na stole. Vraj náhradný. Veď preto.
Nič nové.
“Počuj, ten Juraj asi zomrel” naťukala na chate Katke.
“Nič?”
“Nič!”
“Podľa mňa sa mu niečo stalo.”
“Kati, tomu ani sama neveríš – podľa mňa je to len ďalší Chuj a vykašľal sa na to.”
Juraj bol Luciin novýobjav. Teda viac zjav, ako objav. Stretli sa v piatok, tak klasicky na disco. On ju lámal, ona ho úspešne ignorovala. Keď už čo to popila, konkrétne bolo potrebných presne 5 vodiek, aby sa Lucke rozviazal jazyk, tak sa to ignorovanie troška zmenilo. Nezdal sa jej debilný a nebolo to tými drinkami, vedela o sebe, tak s ním teda “pokecala”. Nakoniec to dopadlo tak, že Lucia, Juro, Katka a jej večerný zjav skončili u Juraja a piekli po žúre štrúdľu. Jablkovú. Mňam. Tú vôňu cítim doteraz. No dobre, na pečenie štrúdle neprišlo, ale zato bolo kopec srandy. Po ceste z disco si dali 2 hodinovú kávu u uja MC Donalda. Teda babské osadenstvo kávu a tomu chlapskému prišlo ako hrozne dobrý nápad dať si ráno o 7 pivo. A potom hor sa k Jurajovi. Tam si dali šampus a ako hovorím, na štrúdľu, ktorá bola ďalší skvelý nápad chlapského osadenstva, zabudli. Po istom čase si Lucia užila asi 5 orgazmov za sebou. Večer keď ju Juraj odprevádzal, tak ešte žobronil o to, aby ostala, alebo sa vrátila keď si vybaví svoje a spala u neho, ale ona bola po skoro 2 dňovej žúrke aj celkom unavená.
Večer ešte volal, že v nedeľu si dajú všetci štyria kino.
Nedali…
Katkin zjav bol nakoniec objav a Luciin objav bol nakoniec zjav.
No čo už…
Takto to predsa v dnešnom svete chodí, tak načo si robiť vrásky? Aj tak už mala Lucia na čele jednu od neustáleho krčenia čela. Otec jej to vždy hovorieval: “Nekč čelo!”
***
Vždy som tak nejako prehnane realisticky rozmýšľala, i keď je pravda, že v poslednej dobe ma môj zdravý rozum sem tam opúšťal.
Neviem či to je tým, že sa snažím zabudnúť na Filipa, alebo práve tým, že som konečne po 6 rokoch voľná a chcem to všetko dohnať. Juraj bol len jedno zrnko z piesku, ktoré som si v tom období presýpala pomedzi prsty.
Na chate svietil Tibor. Moja dávna láska z čias puberty. Odišiel za klokanmi do Austrálie a odvtedy som o ňom až tak veľmi nepočula. Ešte, že vymysleli ten Facebook. Našiel si ma tam.
“Aloha do Klokanova.” ťukla do klávesnice.
“Ahoj Trdielko. Ako sa mi máš?”
“Dobre, ale veď ty sa pochváľ. Ja som len zmenila prácu:)”.
“Kde si?”
“V poisťovni.”
“No super, vybavíš mi poistku, keď sa vrátim.”
“Ty sa vraciaš?”
“Ale nie, ale určite prídem čoskoro na návštevu.”
“Kľudne príď. Vybavíme. Trdielku všetko. Vieš, predsa len učím mojich ľudí, aby mali silne proklientsky prístup, tak nech sa učia od najlepšej.”
“Toto mi na tebe chýba. Inak hovoril som ti, že som opäť slobodný?”
“Neverím.”
“Tomu ver Dievčatko.”
“A ja som ti hovorila, že som sa vykašlala na Filipa? Nemalo to význam.”
“Neverím.”
“Tomu ver Chlapec.”
“Budeš tu večer?” ťukla do klávesnice.
“Jááj Trdielko, ale veď tu je večer.”
“Aha, u nás je poobedie, nenapadlo ma to.”
“Budem musieť ísť” rýchlo som doťukávala písmenká do klávesnice, lebo už nado mnou stál IT technik, ktorý po celom dni dal konečne dokopy ten môj comp. Práve v najlepší čas, jasné, pomyslela som si. Koktala som niečo o tom ako som vybavila cez sociálnu sieť klienta, ktorý priletí až z Austrálie – na to som dala dôraz, aby bolo jasné čo som práve v tej chvíli pre našu firmu spravila. Asi mi to nezožral:).
Potom som mala hlavu plnú už len Tibora a vôbec som nevnímala inštaláciu tlačiarní a nastavenie konta.
Jasné, že to aj tak dopadlo, lebo až doma som zistila čo všetko mi nejde.
***
Boris mal celý deň nejaké porady, ale viac menej ju nepotreboval. Tie 3 reporty, čo si povedali spravila, tak si povedala, že pôjde o 17tej domov ako normálny človek.
Linda ešte nebola doma. Dala prať a niečo zjedla. Otvorila ten čarostroj čo dostala a celý večer pri ňom presedela. Prišla aj Linda, prebrali čo bolo v práci a “kaprovali” spolu. Lucia robila nejaké veci do práce. Síce si povedala, že toho spraví viac, ale bola rada, že sa zbavila jednej veci, ktorú už týždeň odkladala.
“Vyhodnotenie ľudí spravím zajtra” zdvihla oči od notebooku smerom k Linde.
“Pusť nejakú hudbu” povedala Linda bez toho, aby sa na Luciu pozrela.
“Oka, dnes večer vám hrá a celým večerom vás bude sprevádzať Lucia” žoviálne utrúsila Lucia a už hľadala čo na youtube pustí.
Pustila asi 2 pesničky a Linda zaspala ako bábo. Síce sa sem tam prebrala, niečo ťukla indickému kamarátovi na Facebook, ale potom spala ďalej.
“To som ale pekný DJ, keď mi takto zaspí”.
***
Dokončila som čo som mala a prebehla Facebook.
“Aha správa.”
“Tibor?”
“Že kuk, ty už asi spinkáš. Tak brú noc a mne pekné ráno.”
Srdiečko mi niekam skočilo. Podľa mňa to bolo počuť až do tých Lindiných indických snov. Zmohla som sa na fakt originálnu odpoveď.
“Nespím, ešte robím a tu je jedna ráno.”
Fakt skvelé Lucia. Inokedy máš kopec rečí, ale keď ti napíše Tibor, tak ako keby si sa snažila vyhrať v pomyslenej hre Bobríka mlčanlivosti a “vtipnosti” zároveň.
A potom sa to spustilo. Na chate sa začali valiť Tiborove správy. Milé.
Medzitým sa snažila Lucia dorobiť nejaké veci na počítači, ale veľmi jej to nešlo, keďže bola zvedavá čo na jej dvojzmyselné odpovede píše Tibor. Zavrela pracovné veci a išla sa venovať len tým pár riadkom, čo ju v tej chvíli tešili, robili štastnou. Napísala mu, že sa snaží písať knihu. V poslednej dobe bolo tých zážitkov na jej hlavu akosi veľa, tak si povedala, že musia na papier. Venovala sa tomu len chvíľami, ale predsa. Bola to taká jej psychická očista.
Do jej premýšľania sa do očí vtrhla nová správa.
Juraj píše:
“Ahoj Lucka. Ako sa máš? Prepáč, že píšem tak neskoro, ale víkend bol ťažký.”
“Verím, hlavne, že si ho uniesol.”
“Veď sama vieš, že bol ťažký.”
“Hovorila som ti, ale ty nie – ty si chcel byť za Supermana.”
“Veď to je moje druhé meno.”
“Už len Lois ti chýba, že?”
“Čo nespíš?”
“Píšem knihu.”
“????????????? Čo robíš? Keby si mi napísala, že čítaš ešte pochopím, ale píšeš? WTF?”
Od témy kniha sa rýchlo dostali k téme piatok a sobota. Debata sa niesla v znamení pomyslenej hry na mačku a myš, keď si chlap myslí ako sa so ženou zahráva, pritom si už pekne pochutnáva na syre, čo mu mačiatko nachystalo a celé sa to nejako otočilo, že myškou je nakoniec on.
“Počuj, bolí ma hrozne chrbát od soboty. Nevieš o tom niečo? To čo si so mnou porobil?”
“To naozaj? Dúfam, že nie zo mňa.”
Bože on je buď pripečený, alebo ho naučili čítať len pár slov.
“Jasné, že z teba a z koho iného? Plánuješ s tým niečo urobiť?”
“Jedine vyliečiť, keď som to už spôsobil.”
“Hmm. Žeby? Alebo mi ešte viac ublížiš…”
“Ako len budeš chcieť. Fastungel mám. Tvoj chrbátik budem masírovať kedykoľvek.”
“Tak na to kedykoľvek si počkám.”
“Čakaj, si v poradí.”
“Nehovor, len aby keď ty prídeš Feši na radu, nebolo u mňa obsadené.”
“To by ma Lucka naozaj mrzelo.”
 
Tibor píše:
“Podľa mňa je to úžasné a znamená to, že si jedinečná.”
“A to hľadám Bibko aj ja – niečo také obyčajne neobyčajné až z toho padnem na zadok. Už som ti dnes povedala, že som rada, že ťa čítam?”
“Ešte nie, ale môžeš.”
Lucia milovala na Tiborovi jeho drzý štýl. Vždy ju priťahovali drzáci drzí.
“Tak hovorím, píšem, ťukám…”
Lucia je offline.
“Kde si zmizlo Trdielko?”
“Odpojilo ma.”
“Musím už ísť – pracovať a ty už choď spinkať. Prajem ti dobrú noc. Moc.”
“Moc, silno a pevne Tiborko. Tak ťa stískam. Ach, to bola kengura. Tak nič.”
“Skús ešte raz, už odskákala.”
“No už to podľa mňa vyšlo. Cítiš to objatie?”
“Veď práve, že cítim. A ešte je aj ráno. Som, nejaký citlivý.”
“A ešte božtek na noštek prikladám.”
“Odložím si ho na neskôr. Tebe na očká, nech sa ti dobre spinká. Inak Lucka – od teba by to chcelo minimálne balík božtekov.”
“Tak ešte jeden na čelo a dosť Tiborko.”
“A teraz šup šup do postele.”
“A ty maširuj pracovať.”
Ako by povedala Katka – BOŽE DECKÁ TOĽKO CUKRU…

Sedemnásty…

21.07.2011

Ráno sa zobudil na vôňu jej vlasov. Stále ležala vedľa neho. Jej hrudník sa dvíhal v rovnakom intervale a jemu sa naskytol ten najkrajší výhľad. Bola ako malé mača. Tričko, noha odkopaná viac »

Šestnásty…

19.06.2011

Už mesiac na novom...Myšlienkami je však stále u Borisa. Ale vie, že to skončilo. Jej farewell párty bola toho jasným dôkazom. Poslal jej pozdrav a od vtedy nereagoval ani na telefonáty, ani viac »

Pätnásty…

06.03.2011

Píp, píp. Ten sprostý budík zase zvoní. Dnes ju jeho zvuk bolel až príliš. Vôbec ho nepotrebovala počuť. Už dve hodiny pozerá do stropu a rozmýšľa či robí správne. Rozmýšľa nad tým viac »

Uber, lietajúci taxík

Uber chce o tri roky predstaviť lietajúci taxík

25.04.2017 22:30

Americký prevádzkovateľ alternatívnej taxislužby Uber Technologies chystá lietajúci taxík. Predstaviť ho chce v roku 2020.

váhy, súd

Viedenský súd odsúdil Slováka za krádež v byte lyžiarky Rieschovej

25.04.2017 20:15

Na tri roky za mreže poslal súd vo Viedni Slováka, ktorý sa vlámal do bytu nemeckej lyžiarky, trojnásobnej olympijskej šampiónky Marie Höflovej-Rieschovej.

trump, sýria

Trump odsúdil popieračov holokaustu a vyhlásil vojnu antisemitizmu

25.04.2017 20:08

Americký prezident Donald Trump odsúdil tých, ktorí popierajú vyvraždenie šiestich miliónov židov nacistami počas druhej svetovej vojny.

parlament, nrsr,

Obálková vojna v parlamente

25.04.2017 20:00

Zákonodarci sa prú o to, či kvôli ich bezpečnosti majú vybratí zamestnanci Národnej rady kontrolovať a otvárať listy, ktoré im tam posiela verejnosť.

Mia

Som úplne obyčajná MIA...Tá, ktorá sa nič nehrá a všetko dávkuje úprimne:)

Štatistiky blogu

Počet článkov: 17
Celková čítanosť: 13080x
Priemerná čítanosť článkov: 769x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy