Tisíc a jedenkrát Mia

Už mesiac na novom…Myšlienkami je však stále u Borisa. Ale vie, že to skončilo. Jej farewell párty bola toho jasným dôkazom. Poslal jej pozdrav a od vtedy nereagoval ani na telefonáty, ani na sms, ani na maily. Proste definitívny koniec. Vtedy si Lucia myslela, že to nezvládne, ale ona zvládne toho veľa a v tomto období ešte netušila čo všetko príde a čo všetko vie zvládnuť. Ani nevie ako je silná.
***
Na novom našla pracovne všetko po čom túžila. A nielen pracovne. Naokolo nej bolo zrazu kopec nových milých ľudí, ktorí rozmýšľali ako ona a tešili sa z každej maličkosti čo sa im na projekte podarila. Bol tam aj on. Volala ho Dieťa. Z jednoduchého dôvodu. Lucia bola od neho o 5 rokov staršia. Bol milý. Tak detsky naivný a naivne milý. Vo veľa situáciách jej pripomínal seba. V ten večer išli oslavovať kolegove narodky. Ale namiesto oslavy ostali len oni dvaja. Lucia sa cítila ako idiot, hlavne keď Dieťa pred necelými 15 minútami presviedčala, aby netrhal partiu a išiel na neskorý vlak. Povedal, že ide domov a hotovo. A ona sa zase tak svojsky ofučala.
„Panebože toto dievča dokáže dať zo seba všetko, ale keď sa nahnevá, rozčertí, tak je to celé zle. Nechápem, ale v jej prípade na mňa platí toto vydieranie. Jej manipulačnými schopnosťami sa jej to zase podarilo.“
„Tak na ktorý vlak ideš domov?“ spýtala sa Lucia po chvíli jej protestného ticha vyčítavo.
„Asi keď tu sedím, tak nie na ten, ktorý bol v pláne.“
„Dobre, dobre, veď nemusíš byť nepríjemný. Som rada, že netrháš partiu.“ Ale to ešte Lucia netušila, že sa všetci presne o tých 15 minút zdvihnú a on môže čakať na ďalší vlak presne 2 hodiny. Skoro jej zabehlo, keď oslávenec oznámil po 15 minútach koniec party. Nepomohlo nič a ona o chvíľu kráčala dole Obchodnou ulicou aj s Dieťaťom a v duchu si nadávala do kráv korunovaných a jemu sa zase pre zmenu nahlas ospravedlňovala s tým, že pôjdu na jedno pivo a ona s ním počká na ďalší vlak. Sadli si do jedného pubu a Dieťa jej objednal whisky, keďže ňou party začala. Sebe objednal hrušku. Lucia len pozerala veľkými okáľmi, ale neprotestovala, lebo vedela, že keby niečo pípne Dieťa si ju vychutná ako na podnose.
„Prepáč, fakt ma to mrzí, že si tu so mnou skysol, ale ja som si naozaj myslela, že sa bude oslavovať dlho dlho.“
„Lucka, ty za to nemôžeš, ja som si to tiež myslel, ale keď som videl aká je tam nálada a nudil som sa, tak som chcel ísť domov. Ale teraz som veľmi rád, že tam bola nálada taká aká bola.“
„To si ako myslel?“
„Tak ako si to pochopila,“ uškrnul sa na ňu a v zápätí objednal ďalší drink.
„To prečo?“
„Čo prečo?“
„Že prečo si objednal ďalší drink? Veď za pol hodinu ideme domov.“
„A to už chceš ísť k tebe?“
Lucii zabehlo a so všetkých síl zo seba vyjachala: „Prosím? Ako ku mne? Veď si povedal, že ideš na ďalší vlak.“
Videla ako si ju vychutnáva a baví sa najmä na tom, že sa mu darí ju zaskočiť, čo skôr patrilo medzi jej silné stránky.
„Ja som povedal, že som sa tam nebavil, ale teraz som rád, že som s tebou a mimochodom veci mám zbalené. Bol som pripravený, že tu budem niekde spať.“
„Niekde?“ trieskalo Lucii srdce. To asi z tých drinkov čo popila.
„Tak dobre, môžem ísť aj domov ak chceš.“
„Nie, nie, môžeš spať aj u mňa“ snažila sa Lucia ukľudniť a povedať to čo najprirodzenejšie ako jej to len situácia dovoľovala.
„No uvidím koľko vypiješ a potom sa rozhodnem či pôjdem na vlak.“ A spolu s touto vetou objednával ďalší drink.
Lucia si už presne nepamätala koľko padlo dvojzmyselných viet a whisky s hruškou, ale bolo jej s ním dobre. Mal krásne ruky. Boli jej únikom z tej situácie. Celý čas civela len na tie ruky a hodinky, len aby nemusela na neho. Keď o dve hodiny kráčali nočnou Bratislavou zavesila sa na tie jeho ruky a zacítila jeho vôňu. Bola opitá a po x whiskách jej zrazu prišlo všetko hrozne smiešne a on sa nevedel vynadívať na ten jej úsmev, ktorý bol milý ale tak trochu pripomínal kŕčovitý úškrn. Ale vôbec mu to nevadilo.
***
„Tu máš osušku a ja zatiaľ spravím čaj. Aký si dáš?“
„Ak máš, tak zelený.“
„Jasné, že mám.“
Lucia zalievala v kuchyni čaj a začínala triezvieť čím ďalej sa posúval čas a čím ďalej cítila, že o chvíľu zavrú dvere a budú tam len oni, posteľ a čaj. Prišlo jej to hrozne zvláštne a vôbec nevedela čo má od nadchádzajúcej situácie čakať. Keď vyšiel zo sprchy voňal tak nádherne chlapsky, že musela z hlboka dýchať. Zobrala uterák a vyrazila do sprchy aj ona. Dala si riadne studenú. Nepomohla, lebo keď otvorila dvere na izbe a videla ho po uši zabaleného do perín a ucítila jeho vôňu, ktorá sa rozprestierala po celej izbe, podlomili sa jej kolená. Opatrne si ľahla vedľa neho.
„Čo tak opatrne?“
„Tak aby som ťa nevyplašila, keď už si zababúšený až po uši a evidentne sa bojíš čo príde.“
„Ja? Ja sa ničoho nebojím. A teba už vôbec nie, lebo ty veci rozprávaš a robíš len do polovičky.“
Narážal na to, že sa celý večer snažil z Lucie dostať čo je medzi nimi a ona sa zase nechcela strápniť, tak vždy len naznačila, ale nikdy nedopovedala. Mala pocit, že on bol na tom podobne a ona nechcela byť prvá.
Ležali vedľa seba, bavili sa o všetkom možnom, ich hlasy sa prispôsobili neskorej nočnej hodine a Lucia zrazu cítila všetky tie zvláštne pocity, ktoré donedávna cítila pri Borisovi. Pozeral jej tak príjemne drzo do očí a stále z nej chcel vydolovať nejaký náznak toho čo to je. Bojovali so sebou navzájom asi hodinu.
„Daj mi ruku“ povedala Lucia a natiahla tú svoju oproti jeho.
Ani na sekundu neváhal a jeho ruka vytrielila naproti tej Luciinej. Akonáhle sa jej dotkol cítila aj vzrušenie a zároveň aj kľud. Nevedela ten pocit opísať.
„Lucka, Lucka, teba stačí len spacifikovať,“ konštatoval a držal ju za ruku a hladkal ju po nej.
„Vidíš aká viem byť krotká.“
„Toto som mal spraviť hneď na začiatku.“
„No…Mal.“
„A teraz mi povedz niečo viac ako náznak – niečo viac ako polovičku vety ak začneš rozprávať o nás a o tom čo je medzi nami.“
Lucia mu pozerala vyplašene do očí, popritom mu držala ruku a cítila jeho vôňu.
„Dieťa, čo myslíš? Ležím tu pri tebe, môžeš povedať čo chceš a držíš ma za ruku.“
„Lucia, ale ja to chcem počuť.“
„Dieťa!“
„Prosím?“
„Prestaň.“
„Dobre, ako chceš, ale nerozumiem ti.“
„Veď ani ja tebe. Tak vidíš. Máme veľa spoločného.“
Únava ich oboch zmohla, tak to už neriešili. Zaspal s jej malou rukou vo svojej dlani a v polospánku si ju privinul k sebe. Lucia 2 hodiny po tomto privinutí pozerala do stropu a nevedela zaspať. On voňal jej vlasy a spokojne spal a ona všade cítila jeho vôňu a nechcela sa vôbec pohnúť, lebo sa bála, že by ju pustil. Že by sa musela vymaniť z jeho objatia. Vedela, že spí a že to robí automaticky, ale dúfala, že to robí jeho podvedomie a preto bol celú noc pri jej vlasoch a preto si ju túlil k sebe. Nakoniec zaspala aj ona.