Založ si blog

Trinásty…

O pol 6 večer zobrala do rúk svoj obľúbený časopis. Zadriemala, ani nevie ako. Zobudila sa na Aliciu Keys, ktorú mala nastavenú ako zvonenie iba na Borisa. Chvíľu trvalo až sa zorientovala v realite. Je sobota. Deň po party, skontrolovala čas – 6 hodín večer. Zadriemala na pol hodinu. Volá jej Boris. Prečo jej volá, keď jej v sobotu nevoláva? Už to, že minulú sobotu jej písal ju prekvapilo, ale nebránila sa tomu.
“Haló?”
“Lucka, ty spíš?”
“Nie.”
“Naozaj?”
“Naozaj!” Aj keď vedela, že to neznelo presvedčivo, lebo ešte po otázku NAOZAJ nevnímala realitu. Ale otázka NAOZAJ ju troška prebrala.
“Otravujem ťa?”
“Nie, Boris, prečo?”
“No, ja som ťa chcel vlastne počuť, či si v poriadku. Nenapísala si mi už potom. Tak som sa bál.” Toto ju prebralo hneď.
“Som.”
“A ako ste dopadli?” Spala si vôbec?”
“Prišli sme okolo 5tej ráno, lebo Peťo chcel ísť ešte silou mocou do Cocoloco baru.”
“A?”
“No hádaj. Čo sme mohli asi tak robiť? Keď Peťo chcel?” Zasmiala sa do telefónu konečne Lucia a tým prelomila v Borisovu akékoľvek obavy zo sobotňajšieho telefonátu.
Tento jej smiech mám rád. Bál som sa, že sa bude čudovať na čo jej volám. Má dosť cez týždeň a v poslednej dobe neviem kontrolovať vyhľadávanie jej spoločnosti, či rozhovorov s ňou. Je inteligentná, už by to mohla vycítiť. A viem, že v tomto je až moc skúsená, na také malé Dievčatko. Vždy vedela odhadnúť situáciu dopredu. Niekedy mám pocit, že je Bosorka. A možno aj je, keď mi tak počarovala.
“Ale bolo dobre. Úplne som vypla. A vôbec mi nevadí, že som úplne zničená. Mohol si tam zostať.”
“Vieš, že som vedel, že mi toto povieš? Že prídu výčitky.”
“Boris, ale ja ti nič nevyčítam, len hovorím, že si tam mohol ostať. Veď sme tam boli kvôli nej a jeden večer v roku sme mohli vydržať do rána. Ale rešpektujem tvoje rozhodnutie. Veď ty si aj tak vždy spravíš ako chceš ty.” Zachichotala sa zase.
“Ale to vôbec Lucka nebolo o tomto.”
“Ja viem, iba do teba troška rýpem.”
“Išiel som s Mafiou na prechádzku. Dnes nepracuj prosím ťa a oddýchni si. Ja… Ja idem dnes s kamošmi na nejakú večeru a len chcem, aby si vedela, že ti nebudem môcť odpísať na maily.” Nesmelo koktal do telefónu.
“Boris, ale veď to je úplne v poriadku. Ja som už niečo robila a nemáme nič také súrne. A inak som ti poslala aj fotky zo včera.”
“Fakt?”
“Fakt!”
“Tak ja len tak, že ti nebudem dnes písať. A ráno pôjdem na tenis a potom by som chcel zobrať deti do kina. Len neviem kedy dávajú tú novú rozprávku.”
“Pozriem ti?”
“Nie, nemusíš. Nechaj tak.”
“A prečo akože nemôžem?”
“A máš zapnutý počítač?”
“Boris, veď ti hovorím, že som niečo robila. Už pozerám. Zatiaľ mi niečo hovor.”
“Chcel som ti ešte poďakovať ako si mi s tým všetkým pomohla a že večer bolo veľmi dobre.”
Telefonát trval asi 20 minút. Jeho hlas Luciu obkľúčil na jej posteli. Každé jeho slovo cítila na rukách, chrbte, krku, perách. Mal silný a zároveň pokojný hlas. Najmä dnes, keď bola fyzicky vyčerpaná, ale psychicky postavená na nohách mal na ňu jeho hlas akýsi blahodárny účinok. Rozlúčili sa, že si napíšu v nedeľu, samozrejme iba keby bolo niečo súrne. Akože pracovné. Obom už vo chvíli, kedy to vyslovili bolo jasné, že to NIEČO SÚRNE pracovné sa vždy nájde. Ak budú chcieť. A oni chceli. Silno a obom to pripadalo už strašne silné.
Lucia vyletela z izby a všetky svoje pocity hneď po telefonáte vyrozprávala Zuzke. Mala pre to pochopenie, ale hneď jej povedala:
“Ser na to, nemysli teraz na neho. Presne toto chcel. Aby ti zavolal a ty si na neho myslela. A najlepšie celý víkend.”
Lucia tomu neverila. Boris taký nie je. Proste cítila, že ju potreboval počuť. Bojoval sám so sebou, tak ako ona s už pomaly vytočeným telefónnym číslom, alebo rozpísanou smskou a proste boj s rozumom prehral. Vyhralo srdce a zavolal. Počas zvonenia si naformuloval aspoň pár úvodných viet. Nech nevyzerá úplne ako Pako. Tak isto si teraz pripadala Lucia. Sedela na gauči, rozmýšľala nad každou vetou toho telefonátu a po 15 minútach sa zmohla na smsku, ktorú si asi 500 krát za tých 15 minút zakázala poslať:
“Ale bolo dobre. Už sme to potrebovali. Myslím, že nás to zase trocha pozitívne nakoplo. Pekný víkend a oddychuj. Lucka.”
Presne takých istých 15 minút trvalo Borisovi odpísať len jednoduché:
“Aj ty Lucka a pekný deň.”
Vedela, že bojoval tých 15 minút tak ako ona. Či napísať, keď už volal a najmä čo.
Lucia sa pousmiala a odložila telefóny a išla si napustiť horúcu vaňu.
***
Aj tak sa niečo v Borisovi zmenilo. Po tom ako vedel, že je Lucia zase s Filipom. Nebolo podstatné ako sú zase spolu, podstatné bolo, že sú spolu. Každým dňom sa menil. Vedela, že si na nej určité veci vybíjal a telefonátom začal chýbať cit, ktorý tam dovtedy bol. Cítila akýsi chlad. Nie v pravom zmysle slova, ale cítila ako keby bola medzi nimi lávka a každý z nich sa dostal len do polovičky a oni nevedeli ako prejsť ďalej. Na druhý breh…
***
Ďalšiu sobotu prvý krát tak poriadne snežilo. Ako by povedal Maťo. Bolo to ako v ruskej rozprávke, alebo lepšie povedané v rumunskom filme. Lucia jazdila 40tkou s Katkou po Bratislave. Nemali cieľ. Pôvodne išli do Gayparku na kávu, ale keď videli tých šialencov naháňajúcich sa za darčekmi pre prababky a sesternice z 83 kolena tak si to rýchlo rozmysleli.
“A že kríza. Jebem na to Brácho.”
“Brácho sa upokoj, nemala by si sa takto vyjadrovať. Ako budúca krstná mať tvojich trojičiek na teba apelujem.”
“Brácho ty sa upokoj.”
“Oka. Takže kam?” Opýtala sa Lucia Katky s pohľadom upretým von oknom.
“Ja ti neviem.”
“Tesco Petržalka a káva tam?”
“Jaj akože na ktorú riť sme sa vyobliekali a vymaľovali ako štetky?”
“No to ti neviem, ale dnes mám brutálne chute.”
“A Filip čo?”
“Ako čo?”
“No však keď máš chute. Však ste zase spolu. Či ako?”
“No sme, ale boli sme spolu naposledy pred týždňom a potom mi napísal, že sa vidíme v nedeľu. Chápeš? Lebo ja nie. Aj keď Kati ja fakt neviem či my máme nejaký akože návratový vzťah teraz. Ja vlastne neviem definovať čo to je. Ale keď to je, tak to cítim silno.”:)
“Jasné Brácho. Silno a hlavne v sebe.”
“Inak vieš čo mi Filip povedal?”
“No daj.”
“Že som Hovädo.”
“Čo? A to ako myslel?”
“No, že som niekedy horšia s prejavovaním citov ako chlap.”
“Nech sa nečuduje, keď ti už toľko krát podkopal nohy. A nielen on.”
“Ja len, že ja to viem, ale vieš čo je dobré?”
“Čo?”
“Že sa za to vôbec nehanbím.”
“Veď ani ja.”
“My dve sme sa hľadali.”
“Alebo sme sa tak vypracovali vďaka všetkým Chrapúňom na svete.”
“Jasné naše motto bude: Chrapúni celého sveta spojte sa.”
“Počuj inak mi už asi 2 mesiace v kuse vypisuje ten Tomáš. Vieš, ten prachatý spolužiak a akože vyzerá dobre, ale to je že pomoc. Stále ma volá k sebe do sauny a bazénu a … myslíš, že by som mala ísť?”
“Ježiš ty čo riešiš? Však si uži s chlapcom. Bohatý je, poriadne ti naloží a budeš spokojná. A vidíš aký je z teba hotový. Akože celý deň vypisovať? By som sa na to mohla. Teda na teba by som sa mohla, keby nereaguješ.”
“No, v podstate máš pravdu, však mi takto vypisuje už 2 mesiace deň noc.”
“A to ste si spolu ešte nedali?”
“No, nie.”
“Lucia, keby ťa nepoznám, tak ti to aj zožeriem.”
“Ale fakt nie.”
“Ty si chorá? Alebo čo?”
“Ty si Krava. Ja nechrápem s každým Sedlákom na počkanie, lebo jemu zrovna teraz stojí.”
“Jasné, že nie. Ty si vyberáš a vždy tú najlepšiu akosť a vždy ty rozhodneš, ktorý ťa môže dostať, ale v tomto prípade nechápem teda na čo ešte čakáš. Pokiaľ viem hovorila si, že je šupa, zazobaný, s vlastným domom, autom a riadne drzý. To máš predsa rada.”
“Ježiš Kati, to je len také naťahovanie. Ja by som to nemohla spraviť.”
“A vysvetlíš mi kvôli čomu by si nemohla?”
“Kvôli Filipovi a Borisovi. Ja by som sa cítila ako taká Špina čo ich podvádza.”
“Ty sa počúvaš Brácho? Akože by si ICH podvádzala?”
“Stačí, že mám bordel v hlave z nich dvoch. Nemusí sa tam pchať niekto tretí, či?”
“Do hlavy sa ti nemusí pchať. Hlavne, že sa ti dostane medzi nohy.”
“Počuj vo štvrtok, keď som išla na poradu, tak som dostala v buse takú chuť na sex, že som myslela, že umriem. Potom vystúpim z busu, predo mnou Boris, voňal sebou, myslela som, že na neho vyskočím obkročmo a hneď sa na neho napichnem. Už to začína byť so mnou zlé.”
“Tak potom čo riešiš? Kašli na lásku. Vždy keď si na ňu verila si padla na hubu. Just rilex.”
“Asi máš pravdu.”…

Sedemnásty…

21.07.2011

Ráno sa zobudil na vôňu jej vlasov. Stále ležala vedľa neho. Jej hrudník sa dvíhal v rovnakom intervale a jemu sa naskytol ten najkrajší výhľad. Bola ako malé mača. Tričko, noha odkopaná viac »

Šestnásty…

19.06.2011

Už mesiac na novom...Myšlienkami je však stále u Borisa. Ale vie, že to skončilo. Jej farewell párty bola toho jasným dôkazom. Poslal jej pozdrav a od vtedy nereagoval ani na telefonáty, ani viac »

Pätnásty…

06.03.2011

Píp, píp. Ten sprostý budík zase zvoní. Dnes ju jeho zvuk bolel až príliš. Vôbec ho nepotrebovala počuť. Už dve hodiny pozerá do stropu a rozmýšľa či robí správne. Rozmýšľa nad tým viac »

lavína, sneh

Lavína zasypala v Rakúsku štyroch Čechov, dvaja zahynuli

22.01.2017 17:56

Dvaja Česi zahynuli pri páde lavíny v rakúskom stredisku Wildgerlostal pri obci Krimml neďaleko Salzburgu.

Ján Richter

V rekvalifikácii absolventov škôl vidí Richter problém

22.01.2017 17:13

Ak na začiatku tohto roka hodnotíme vývoj toho minulého, stále je v evidencii síce menej, ale relatívne dosť absolventov, ktorí nemajú prácu, povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter.

shale gas, bridlicový plyn, frakovanie

Počet ropných a plynových vrtov v USA sa výrazne zvýšil

22.01.2017 15:42

Počet vrtov zameraných na prieskum ložísk ropy a zemného plynu v USA v uplynulom týždni výrazne stúpol, a to o 35 na 694.

Trump, Putin

Putinova hra s novým lídrom USA: Hop alebo trop?

22.01.2017 15:00

Nový americký prezident Donald Trump by sa rád dohodol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom aj pre možné vyostrenie vzťahov Washingtonu s Pekingom, myslí si analytik moskovského Centra politických technológií Alexej Makarkin.

Mia

Som úplne obyčajná MIA...Tá, ktorá sa nič nehrá a všetko dávkuje úprimne:)

Štatistiky blogu

Počet článkov: 17
Celková čítanosť: 12556x
Priemerná čítanosť článkov: 739x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy